Uhlíková neutralita je stav, pri ktorom sa emisie skleníkových plynov z ľudskej činnosti vyrovnávajú s ich odstránením z atmosféry.
Tento cieľ sa dosahuje kombináciou dvoch prístupov: radikálnym znižovaním vlastných emisií (prostredníctvom energetickej efektívnosti, obnoviteľných zdrojov) a kompenzáciou zvyškových, neodstrániteľných emisií. Kompenzácia prebieha napríklad investovaním do projektov, ktoré viažu uhlík, ako je výsadba stromov alebo technológie na záchyt a skladovanie uhlíka (CCS).
Často sa zamieňa s pojmom čistá nula (net-zero), ktorý je prísnejší a kladie dôraz na maximálnu možnú redukciu emisií (typicky o 90 %) a len minimálnu kompenzáciu.
